V akej dobe to žijeme?

Autor: Filip Morvay | 10.4.2014 o 17:19 | (upravené 10.4.2014 o 17:34) Karma článku: 11,55 | Prečítané:  868x

Už úvodom sa obávam, že tento článok poskytne viac otázok ako odpovedí. Socrates učil svojich žiakov vhodnými otázkami. Na niektoré si zrejme musíme odpovedať každý z nás sám...

V nedeľu som bol na obede, sám. V reštaurácii mám radšej spoločnosť, no táto možnosť sa mi nenaskytla a tak mi ostal čas pozorovať ľudí okolo seba. Napravo odo mňa sedel mladý pár. Trochu som im závidel. Každý z nich mal svojho obedového parťáka, ja nie. Ako s touto príležitosťou naložili? Premrhali ju. Každý totiž pozeral do svojho telefónu a niečo "veľmi urgentné" si v ňom prezeral. Keď som tak rok-dva dozadu začal vnímať vtipy tohto charakteru, že v dnešnej dobe chodia ľudia spolu von, aby si každý vychutnal spoločnosť svojho telefónu, moc som tomu nechápal. V okruhu mojich známych sa totiž táto rakovina chvalabohu zatiaľ nerozbujnela. Teraz som sa pozeral novému fenoménu tvárou v tvár a bol som zdesený. To už sme úplne stratili cit pre bytie s ľuďmi? Prečo v dobe, keď je na svete vyše 7mld ľudí sa ľudia cítia sámi? Prečo premrháme možnosť nebyť sami, ktorá nám doslova sedí pod nosom a radšej si zvolíme za parťáka telefón a venujeme svoju pozornosť zbytočným informáciám? To sme sa vážne stali otrokmi informácií? Existuje snáď nejaká závislosť?... Prvá rada odo mňa: to že si pozrieš vtipný obrázok s mačičkou alebo zistíš, že niektorý tvoj kamoš práve ide do posilky, ťa šťastnejším nespraví. Človek oproti tebe, s ktorým máš možnosť zdieľať peknú chvíľu, áno.

Oproti mne sedeli akísi turisti. Podľa reči tipujem možno Balkán, určite niečo slovanské. Dopriali si skutočne výdatný obed, čašník nosil priamo k nim pekne naservírované kúsky akýchsi lahôdok pre ich potešenie. Krásne na pohľad.. Už moje chuťové bunky sa išli zblázniť a to som zďaleka nemal tak autentický zážitok. Človek sa len teší keď sa zahryzne... Vlastne nie, najprv vytiahne telefón a odfotí si svoj krásne naaranžovaný pokrm. Ako na príkaz, jeden za druhým, až to bolo komické. Pochybujem, že fotka poputovala do priečinka "Obedy na Slovensku" a skôr tipujem, že skončila niekde, aby celý svet videl čo práve konzumujeme. (Keď si niekto prelistuje FB, zistí že to je mimoriadne IN) Jedlá, čo ideme papkať, vínka čo ideme piť a ideme mať pekný večer... Úprimne? Majte ho! Ja osobne vám šťastie veľmi doprajem. Ale prečo máte potrebu zdieľať to, že idete mať pekný večer miesto toho, aby ste ho proste mali? Keď mám pekný večer ja, prežívam ho. Nasávam atmosféru a to posledné čo ma napadne je vytiahnuť telefón  a niečo fotiť. Hmm asi som sebec, nepodelím sa... Alebo možno viem, že atmosféra sa fotí ťažko, rovnako ako chuť a vôňa. Ale to asi vedia všetci. Tak prečo to tak radi robíme? Nevieme si vychutnať moment bez toho aby nám ho niekto závidel? Prečo sa najväčšou radosťou stáva to, že nám je čosi závidené a ideme sa potrhať za tým, aby nám bolo závidené čo najviac? A prečo si myslím že to je o pútaní pozornosti a nie úprimnej snahe sa podeliť o svoj život a zážitky? Dám radu číslo dva: Ak sa chceš úprimne podeliť o svoj život s kamarátmi, nabudúce ich na ten mňam mňam obedík alebo pekný večer pri vínku zavolaj! Ocenia to oveľa viac a ty aspoň budeš mať čas na vychutnávanie si toho, čo skutočne zvýši tvoje šťastie a nebudeš sa musieť starať, aby o tom vedeli. A možno budeš nakoniec prekvapený, ako dobre to vypáli..

Iná skúsenosť sa tiež ukázala ako poučná. Dávnejšie sa známa na FB podelila o akúsi cool foto a keď tam o 20 minút neskôr mala iba 5 palcov hore, ostala nešťastná. Aj to vyslovila a aj to na nej bolo vidno. A ja som skoro padol na zadok, čo som to práve počul a videl?! Naokolo sa deje niečo úžasné, a namiesto toho, aby bola súčasťou chvíle na ktoré budú podľa všetkého super spomienky, ostala sklesnutá a uzavretá, lebo iba 5 lajkov. Na toto neviem poskytnúť žiadne vhodné otázky, ostal mi rozum stáť. Tak snáď iba jednu: Prečo?!?!

Zdieľame medzi sebou fotky obedov, nových kabeliek, topánok. Našpúlené pery a prsia, vypracované bruchá.. Autá, krásne ženy, dovolenky. Obrazy obrazy obrazy.. Tuším sme nejakým, spôsobom potlačili ostatné zmysly na úkor jediného a vnímame len fyzickú krásu. Hlavne nech je povrch čo najligotavejší.. Prečo nezdieľame krásnu myšlienku, ktorá nás počas dňa napadla, alebo múdrosť ktorej sa nám dostalo? Sme snáď otroci svojich očí a jediné, ako vieme posudzovať je podľa výzoru? Myslím, že pekné robí šťastie len na chvíľu. Navyše, nemôžem sa zbaviť pocitu, že zdieľanie krásna je väčšinou v zmysle „aha čo mám“ a nie „aha čo som našiel, poď to skúsiť aj ty“

Oukej, peknú fotku z dovolenky ocením. Pri pohľade na ňu si pomyslím, ako sa tam asi máš a ako si to užívaš. Prepáč, nezávidím. Doprajem! Keď budeme spolu, teším sa ako mi porozprávaš aj o pohladení zvyšných 4 zmysloch a tiež toho najdôležitejšieho – o pohladení svojej duše. Alebo si opäť len premrhal šancu na niečo také na úkor pekných obrázkov?

Niektorí ľudia zvyknú hovoriť, aký je ten FB zlý a ako určitým spôsobom devastuje spoločnosť. Mám jednu veľmi zlú správu. Spoločnosť zdevastovaná je, FB iba umožnil aby sa to prejavilo. Podobne ako obľúbené Americké heslo „Zbrane nezabíjajú ľudí, ľudia zabíjajú ľudí“, ani FB nerobí sám to čo sa tu deje. Sme to my, ľudia s pokriveným kompasom na svet, potreby, vzťahy. Sme generácia spotreby, ega, excesov a veľkých no lacných póz. Úprimne prajem každému, kto sa v tomto článku nenašiel, aby ostal aký je. Ten, čo sa našiel možno vo veľa veciach s mojimi názormi nesúhlasí, no aj tak si myslím, že JA mám pravdu. Žijeme predsa v dobe veľkého ega..

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?