Nebojím sa, ale...

Autor: Filip Morvay | 24.5.2015 o 23:14 | (upravené 25.5.2015 o 8:02) Karma článku: 9,96 | Prečítané:  451x

Predstava spolunažívania s utečencami z Afriky a blízkeho východu v krajine, kde si ľudia skáču do vlasov kvôli tomu, že pochádzajú z Bratislavy alebo nie, je až úsmevná. Aj tak chcem povedať: Nebojím sa ich. Ale...

Politická korektnosť je veľmi silná brzda (alebo jazykom posledných dní kazítko) v riešení problémov. Ak nám už náhodou dovolí problém pomenovať, rozhodne nám ho nedovolí efektívne vyriešiť. A pritom, jedno dieťa raz veľmi nekorektne zakričalo „Veď je nahý!“ a hneď išlo všetko ľahko. Aké jednoduché!

Jazykom malého dieťaťa - úprimne - chcem povedať nasledovné k otázke imigrantov a ich integrácii:

Nebojím sa, že budú medzi nami žiť ľudia čierni, žltí alebo indiáni. Nevadí mi, ak budú potetovaní, s piercingom alebo s náhrdelníkom z krokodílích zubov. Nemám problém s vyholenými, s vlasmi do číra nafarbeného na ružovo alebo nagelované do jednorožca. Hoci s takým človekom asi kamarát nebudem, nevadí mi. Sú to všetko povrchné veci a na obale vraj nezáleží.

Nevadí mi, že by takíto ľudia boli konkurencia na pracovnom trhu. Nemali by to vôbec ľahké. My si myslíme, že človek, ktorý sem príde z cudzej krajiny, bez znalosti jazyka a pravdepodobne bez znalostí nejakých speňažiteľných zručností je nám fér konkurencia? Má čo doháňať. A ak to doženie a to pracovné miesto nám predsa vyfúkne, zrejme je veľký makač a zaslúži si to. A my zhýčkanci tiež.

Čoho sa bojím, je človek, ktorému pri pohľade na rezanie hlavy iného nestúpne tep. Človek, ktorý si myslí, že výmena ženy za tri ťavy je dobrý deal. Privádza ma do šialenosti, ak si niekto myslí, že má právo zabiť iného, ak sa nie je v zhode v otázke viery. Inakosť je možno super, ale v názore na cenu ľudského života a ľudských práv nemienim robiť kompromisy a pripúšťať inakosť. Že preháňam? Možno. Asi ma propaganda západných médií vygumovala. Chceme to riskovať?

Možno som naivný, ale neverím, že je možné integrovať/prevychovať dospelých ľudí ktorí prešli peklom vo vlastnej krajine a sú ním poznačení. Je mi ich za to úprimne ľúto. Že mali tú smolu a narodili sa v krajine, kde horúca krv vyhráva nad zdravým rozumom, porozumením a toleranciou.

Zneužívanie sociálnych balíčkov číslo I až III nechcem riešiť, to je na samostatný blog. Odhliadnuc od toho, otázku integrácie utečencov z Afriky alebo blízkeho východu preto považujem za vážne bezpečnostné riziko a harmóniu v spolunažívaní. Čo nám členské štáty vyčítajú je, že aj my sme emigrovali, keď nás tu valcoval socializmus (a možno nás z tých všetkých sociálnych balíčkov čaká ďalšia veľká vlna emigrácie všetkého čo je schopné).

Je tu jedno veľké ale: Vtedajší emigranti zo Slovenska vedeli, o čom sú základné ľudské práva a vôbec ich nebolo treba v týchto veciach prevychovávať. Pozrel by som sa na to ešte inak: utekali väčšinou schopní ľudia, čo si uvedomovali skazenosť režimu a mali potenciál byť veľkým prínosom pre cieľovú krajinu a jej rozvoj. Nedĺžia nám preto snáď aj poďakovanie, namiesto výčitok?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Úbohá stredná trieda, tá sa vo Ficovom vlaku nevezie zadarmo

Ak sa niektorí chcú mať závratne dobre, musia sa tí ostatní mať horšie.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.


Už ste čítali?